Prednedávnom ma môj dobrý priateľ poprosil o recenziu svojej knihy o potratoch. Nezhody rôznych internetových zdrojov v  dátumoch jedného z najdôležitejších dokumentov ma donútili použiť schopnosti z mojej bývalej profesie vyšetrovateľa. A tak som zvláštnym riadením osudu mal príležitosť prečítať si v originále storočnú ruskú vyhlášku, ktorá prvá na svete legalizovala potraty. Ostal som šokovaný. Pseudoargumenty potratárov sa za tých sto rokov vôbec nezmenili.

18. novembra 1920 publikovali ľudové komisariáty ochrany zdravia a spravodlivosti spoločnú vyhlášku č. 471. Vyhláška spomína zákonodarstvá všetkých ostatných krajín, ktoré si zvolili zlú cestu zákazov potratov, zatiaľ čo nová krvavá diktatúra proletariátu sa chválila iným, a to celkom novým „moderným“ prístupom k tomuto „zlu“.

Ani krvaví ruskí boľševici sa nechválili, že potraty sú dobré. V tom by si mohli podať ruku aj s našou pani prezidentkou.

Ako prvé sa však musí zmeniť jazyk, akým sa o zabíjaní detí hovorí. Už sa nehovorí o zabití nevinného dieťaťa, to nie je vo vyhláške spomenuté ani raz. Ba ani o „ukončení“ tehotenstva. Vyhláška hovorí o tzv. „prerušení“ tehotenstva, či „operácii“. Podobnosť s naším zákonom o prerušení tehotenstva nie je čisto náhodná.

Základom je ako vždy emócia. Krvaví boľševici (ktorí v tom istom čase posielali na smrť, či do gulagov množstvo kňazov, biskupov a vlastne každého nepriateľa) tvrdili, že chcú pomáhať ženám. Veď preto má vyhláška názov „o ochrane zdravia žien“. Priamo tam sú uvedené ich argumenty:

  • Tajné potraty sú drahé a doktori ich využívajú na svoje obohacovanie.
  • Stále viac a viac žien sa uchyľuje k potratu.
  • 4 % žien pri potrate zomierajú a 50 % z nich má zdravotné následky.
  • Keď sa odstránia pozostatky starej morálky a zlepší sa ekonomická situácia potraty vymiznú.

Riešením sa malo stať zavedenie bezplatných potratov  v sovietskych nemocniciach, ktoré podľa ich tvrdenia zabezpečia maximálnu neškodnosť potratu a úplnú prístupnosť pre ženy.

S dôsledkami pre nenarodené deti, pre otcov týchto detí, lehotami na potrat, či lekármi a ich svedomím sa ľudoví komisári Semaško a Kurskij, podpísaní pod vyhláškou, netrápili. Za všetkým stála marxistická ideológia so svojou nenávisťou k rodine ako patriarchálnemu prežitku, v ktorej muž ako „kapitalista“ zotročuje ženu predstavujúcu v rodine „proletariát“. Bolo ju treba oslobodiť! Od detí a od rodiny.

Argument pre naivných oslávil už svoju storočnicu: „Nezakazujme potraty, zlepšujme ekonomickú situáciu a nebude toľko potratov!“ Stále tá istá diabolská stratégia, ktorá hrá na city a hľadá ospravedlnenie pre vraždu nevinného. Na dieťa sa pozerá ako na ekonomickú záťaž a nie ako na najväčší dar pre rodinu. Ekonomická situácia je po sto rokoch násobne lepšia, napriek tomu aj v najbohatšom Nemecku je to najčastejší oficiálne uvádzaný dôvod na zabitie dieťaťa.

Vyhláška Ľudových komisariátov ochrany zdravia a spravodlivosti č. 471 z roku 1920

Potraty (rovnako ako každé iné zákonom podporované zlá) prekonali všetky dovtedajšie hranice okrajového javu v spoločnosti. Po legislatívnom schválení sa počty zabitých nenarodených detí z desaťtisíc potratov v roku 1921 z roka na rok násobia. V roku 1940 dosiahli pol milióna. Potom prišiel v Sovietskom zväze na istý čas zákaz. Po opätovnom legislatívnom schválení v roku 1954 Rusi začínali odznova na 300.000 potratoch ročne. Tento počet stúpal závratným tempom a za tri roky stúpol na viac ako jedenásťnásobok. Úplný vrchol dosiahol v roku 1965, keď bolo zabitých viac ako 5,4 milióna nenarodených detí. Každý rok sa však až do zmeny režimu pohyboval medzi 4 až 5 miliónmi zabitých detí.

Zdravotné fyzické, či psychické následky potratov týchto „maximálne neškodných“ potratov nieslo čoraz viac žien a presiakli skoro do celej sovietskej populácie. Ťažko nájdete v Rusku rodinu, ktorá počas generácii neprežila skúsenosť zabitia vlastného dieťaťa potratom. A iné krajiny ich v tomto besnom vraždení nasledovali.

V Spojených štátoch amerických prišlo od zavedenia potratov v roku 1973 rozhodnutím Najvyššieho súdu USA Roe v. Wade o život 61 miliónov 628 tisíc 584 nenarodených detí. Rusko od roku 1920 prišlo o desivých 218 miliónov 810 tisíc 30 nenarodených bábätiek. V Číne legalizácia potratov od roku 1956 viedla k smrti neuveriteľných 425 miliónov 634 tisíc 804 nenarodených detí.

Niet odpornejšej a odsúdeniahodnejšej storočnice ako je tá dnešná. Sto rokov vraždenia úplne nevinných detí práve tými, ktorí ich mali milovať.  „Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba.“, hovorí Boh prorokovi. Čas na pokánie sa nám kráti!

JUDr. Mgr. Anton Chromík, PhD.

Predseda Aliancie za rodinu