Áno, aj takúto otázku som dostal od jedného z priateľov, zapálených za rodinu potom, keď sme v Aliancii za rodinu hovorili o vyhlásení petície za referendum ako o nevyhnutnom kroku.
Hovorili sme, že ak to neurobíme my – občiansky sektor – urobia to iní. Aj sa tak stalo, keď sa k tejto myšlienke prihlásilo OĽANO. Patrí im za to uznanie. Rovnako patrí uznanie všetkým stranám, ktoré predložili oba návrhy Ústavy ohľadom ochrany manželstva a rodiny.
Prečo, do Prčíc, ešte chcete ísť do referenda? Prečo chcete strkať hlavu do slučky? Prečo nepočkáte, ako to dopadne?
Všetky tieto otázky sú legitímne a skutočne postavené v dobrej viere.
Šíri sa ničím nepodložený záver, že ak referendum nedosiahne magickú hranicu 50 %, totálne zničí myšlienku rodiny a manželstva. Môžem Vás uistiť, že to tak nebude. Žiadne referendum, ktoré bolo v Slovenskej republike neúspešné, nemalo tú silu zničiť myšlienku. Ba práve naopak, mnohé myšlienky, neúspešné v referende, sa do zákonov nakoniec dostali. Preto máme priamu voľbu prezidenta. Máme síce v Ústave primitívnu právnu úpravu, ktorá bráni uplatneniu priamej demokracie ako sa len dá, ale masový prejav názorov ľudí sa ignorovať nedá.
Práve šírenie myšlienok hodnoty rodiny a manželstva je podstatnou časťou petície za referendum o ochrane rodiny. Nemá zasiahnuť presvedčených, ale vysvetliť veci nepresvedčeným, či oblázneným. Toto nedosiahneme žiadnou kabinetnou politikou. My potrebujeme meniť srdcia.
Prečo vlastne ideme do referenda, keď máme návrh novely ústavy v parlamente? Treba si uvedomiť, že návrh prijatý nie je a vôbec prijatý byť nemusí. Situácia sa mení zo dňa na deň. Téma rodiny sa stala témou prezidentskej kampane, a to je dobre. My ale chceme, aby to bola téma každého človeka. Potichúčky už schválené nič nebude. Pred nedávnom každý poslanec dostal list od LGBTI organizácií a jednotlivcov, ktoré vyslovene odmietli aj takú jednoznačnú vec, ako je manželstvo muža a ženy. Proti návrhu sa aktivizuje medzinárodná LGBTI organizácia ILGA, podstatne financovaná zo zdrojov Európskej komisie. My chceme naopak zviditeľniť hlas ľudí, ktorí si myslia, že tieto hodnoty sú dôležité. Nie sme v rozpore s návrhom novely ústavy a oceňujeme ho ako prvý dobrý krok. Obávam sa však, že ak ľudia nebudú robiť nič, tak ani tento návrh nemá veľkú istotu prijatia, tlaky budú veľké.
Oveľa horšie by bolo, ak by sme si mysleli, že prijatím sa všetko vyriešilo. To nie je pravda, práve naopak. Trpezlivo sme čakali na to, aký ten návrh bude. A aký je? No, dobrý, ale nerieši aktuálne hrozby, ktoré budeme zažívať práve tu a teraz. Prečo?
Lebo ak si dobre spomínam, žiaden zákon o tom, že by manželstvo malo byť zväzkom dvoch mužov alebo žien podaný v našom parlamente nebol, naopak dvakrát boli podané návrhy o registrovaných partnerstvách. Takisto návrh nerieši to, aby deti boli adoptované predovšetkým do rodín s otcom a mamou. Zabráni teda novela Ústavy prijatiu niečoho podobného v budúcnosti? Nie, bohužiaľ. S tým sa ale nevieme zmieriť. Ústava sa predsa neotvára každý rok ako na páse.
Vidím, ako v Chorvátsku bol dva týždne po prijatí novely ústavy, presne v rovnakom znení predložený vládou návrh na registrované partnerstvá. Ústava v Maďarsku je tiež veľmi prorodinná, ale nezabránila zväzkom druha a družky, ktoré sú prístupné aj pre partnerov rovnakého pohlavia. Francúzsko sa prebudilo neskoro, tiež to začalo len registrovanými partnerstvami.
Musíme sa pýtať, čo pomáha politikom dobre sa rozhodovať? Je to vôľa ľudí. Kto sa domnieva, že to pôjde potichúčky sa veľmi mýli. Pôjde to len vtedy, ak občania povedia, že to chcú. Každá iniciatíva, ktorá podporí dobrú novelu ústavy sa cení. Takto by to mali chápať predkladatelia oboch návrhov. Politici musia vedieť, že ich ľudia podporujú a tiež to, že si zaslúžia byť vypočutí.
Ako som si v posledných mesiacoch zažil, organizovať referendum nie je jednoduchá záležitosť. Mnohí ľudia z Aliancie za štyri mesiace dali do toho všetok svoj čas, boli uvoľnení zo svojej bežnej práce, obetovali sa pre dobrú vec, pre rodinu. Prestali zarábať pre svoje rodiny. Urobili množstvo rozhovorov, presvedčili množstvo ľudí. Presvedčili mnoho organizácií občianskeho sektora, aby sa pridali. Ktovie, koľko ešte máme času? Organizácia referenda vyžaduje rok. Potrebujeme zosieťovať dobrovoľníkov a prispôsobiť časovanie k voľbám, to je tiež veľmi dôležité pre úspešnosť referenda. Čas sa skrátil už čakaním na návrh novely Ústavy predložený v parlamente. Týmto sme vo veľkej nevýhode oproti veľmi rýchlym návrhom a zmenám, ktoré môžu prísť. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva sa vyvíja šialeným spôsobom. Európsky parlament (LUNACEK) tlačí na členské štáty, kde nie sú registrované partnerstvá, aby začali uznávať registrované partnerstvá uzatvorené v štátoch, kde je to dovolené. Ako dlho dokážu politici odolávať tomuto tlaku? Nevieme. Ak im povieme, že toto nechceme bude šanca na to, že odolajú oveľa vyššia, nie nižšia.
A možno ktovie… možno práve vďaka Vášmu podpisu pod petíciou za referendum, politici zvážia doplnenie novely Ústavy o naše ciele a dosiahneme, aby manželstvo bolo skutočne jedinečné a deti budú mať šancu prísť vždy do rodín s otcom a mamou. Nebolo by to krásne? Ak sa to podarí, naša akcia skončí úspechom a nebude potrebné referendum vôbec vykonať.
Nechajme hovoriť rodiny!
Rodiny všetkých krajov na Slovensku, spojte sa! J
