Bratislava 8.9.2025: Aliancia za rodinu upozorňuje, že konsolidácia má väčší potenciál dopadnúť tvrdšie na tých najohrozenejších, teda na deti – siroty, ktoré prišli o otca alebo mamu, preto je potrebné nezabudnúť ešte pred konsolidáciou vyriešiť dlhoročne zanedbávaný problém nízkych sirotských dôchodkov. Aliancia za rodinu vyzýva ministra práce Erika Tomáša, aby situáciu nepodcenil a  riešil.

Peter Beňa uviedol: “Pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš dňa 21.3.2025 zverejnil na tlačovej konferencii zámer zvýšiť minimálne výživné pre deti z rodín osamelých rodičov na výšku životného minima nezaopatreného dieťaťa. V prípade, že by rodič toto výživné neplatil, napríklad z dôvodu, že sa mu nechce pracovať, štát by za neho platil náhradné výživné 129,74 EUR mesačne. Na druhej strane vnímame neriešený problém sirôt s nízkym sirotským dôchodkom, ktorých zosnulý rodič pracoval za nízku mzdu. Štát týmto deťom sirotský dôchodok dorovnáva do výšky 0,7-násobku životného minima, teda do sumy 90,82 EUR. Ak deťom rodičov neplatiacich výživné štát pomáha zabezpečiť ich základné potreby, prečo nedostanú rovnakú pomoc aj deti, ktoré rodiča stratili? Prečo by deti zosnulých pracujúcich rodičov mali byť znevýhodnené voči deťom, ktorých rodičia si neplnia vyživovacie povinnosti?”

Stanislav Gunčaga doplnil: “Sociálna poisťovňa k aprílu 2025 vyplácala 3950 sirotských dôchodkov nižších ako životné minimum nezaopatreného dieťaťa. Stanovenie minimálneho sirotského dôchodku by štát stálo asi 2 mil. EUR ročne. Treba si uvedomiť, že sirotami nie sú len študenti vysokých škôl, ale niektoré deti stratia jedného alebo oboch rodičov vo veľmi nízkom veku, výnimočne aj krátko po narodení. Takéto dieťa nemôže pracovať a pomôcť si samo a je preto odkázané na pomoc štátu. Obzvlášť náročné sú prípady ak ide o siroty do 3 rokov veku, pričom ovdovený rodič nemôže popri starostlivosti o malé dieťa pracovať. Netreba zabúdať ani na prísne podmienky koľko rokov musí byť zosnulý rodič pred smrťou dôchodkovo poistený, čo spôsobuje, že každý rok nemajú stovky sirôt nárok na sirotský dôchodok vôbec.”

Anton Chromík uzavrel: “Vyzývame pána ministra Erika Tomáša, aby na tento problém pri konsolidácii nezabúdal. Naše pripomienky k návrhu zákona, ktorými sme navrhovali stanoviť aspoň minimálnu výšku sirotského dôchodku vo výške životného minima boli odmietnuté.  Naďalej sa domnievame, že konsolidácia nemôže tak radikálne dopadnúť na deti s nízkymi sirotskými dôchodkami. Nestotožňujeme sa s argumentáciou pracovníkov ministerstva, prezentovanom na stretnutí s nami, ktorá absolutizuje zásluhovosť len v jej úzkom význame a z tohto dôvodu tvrdí, že pri sociálnom poistení nemôžu existovať minimálne poistné plnenia. V danom prípade nehrozí žiadne zneužívanie systému. Podľa nás samotnou podstatou  za vznikom prvých sociálnych poisťovní  bol práve zámer postarať sa o siroty a vdovy.  Inšpiráciou nám môže byť napríklad Česká republika kde sa sirotský dôchodok skladá z dvoch častí. Základná časť sa počíta z priemernej mzdy a patrí všetkým sirotám, ktoré majú na sirotský dôchodok nárok. Druhá časť sa vypočíta podobne ako u nás z výšky starobného alebo invalidného dôchodku rodiča. Pritom stačí výrazne kratšie obdobie dôchodkového poistenia pred smrťou, aby deti získali nárok na sirotský dôchodok. Keď sa chce, tak sa dá! Aj v Poľsku existuje minimálny pozostalostný dôchodok určený štátom pre siroty a vdovy, ale aj chudobnejších krajinách ako sme my napríklad v Bulharsku majú siroty nárok na minimálny sirotský dôchodok. Nevieme si predstaviť vážnejší a oprávnenejší dôvod, v ktorom by malo ministerstvo upustiť od zaužívaných zvyklostí a teoretických výhrad a stanoviť minimálnu výšku dôchodku ako v prípade detí sirôt plne odkázaných na pomoc štátu po smrti ich rodiča, najmä ak tak už urobilo a stanovilo aj minimálne starobné dôchodky.”