Bratislava 21.8.2025: Vláda včera neprijala návrhy školských zákonov a plánuje o nich rokovať na mimoriadnej vláde tento týždeň v piatok. Veríme, že návrhy sa podarí upraviť tak, aby neubližovali deťom, rodičom a ani školám.
Anton Chromík, predseda Aliancie za rodinu uviedol: “Veríme, že návrhy sa podarí upraviť tak, aby neubližovali deťom, rodičom a ani školám.”
Barbora Gunčagová dodala: “Najzávažnejšie nedostatky a výhrady Aliancie za rodinu, ale aj KBS patrilo obmedzenie práva rodiča na výber školy pre svoje dieťa, zásah do zabezpečenia rovnakého financovania škôl podľa Zmluvy so Svätou stolicou a paralelne aj podľa Dohody s registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami ako na to dobre upozornil prof. Marek Šmíd v rozhovore na denníku Marker, zásahy do riadenia cirkevných škôl a invazívne štátne zasahovanie do práva rodičov na výchovu ich detí od troch rokov povinným škôlkovzdelávaním.”
Anton Chromík doplnil: “Cirkevným aj súkromným školám by po prijatí zákona ostávali dve možnosti:
1. nestať sa verejným poskytovateľom a prísť o 20 % financií z normatívu.
2. stať sa verejnými poskytovateľmi, s mnohými rizikami.
Stať sa verejným poskytovateľom znamená
a) povinnosť žiadať o školský obvod obec, ktorá je konkurenčným zriaďovateľom,
b) vyčlenenie 70 % kapacity školy pre prednostné prijímanie detí z daného obvodu alebo vyčlenenie 90 % kapacity školy pre prednostné prijímanie detí zo všetkých obvodov obce, čo môže mať za následok riziko presunu väčšieho počtu problémových detí do cirkevnej školy ako je to doteraz, keďže obecná škola napriek povinnosti prijať deti nemá za neprijatie problémového dieťaťa žiadnu sankciu, zatiaľ čo cirkevná škola si to nebude môcť dovoliť odmietnuť takéto dieťa, lebo tú kapacitu nenapĺňa.
c) neprijímať žiadne školné,
d) riziko pribúdania ďalších povinností verejných poskytovateľov,
e) po prijatí zlého princípu vyčleňovania kapacity v percentách sa môže oveľa ľahšie meniť percento povinných prijatí,
f) zníženie možnosti prijatia veriacich detí z okolia obce, ktoré boli doteraz prijímané a to len preto, že nie sú z danej obce,
g) verejný poskytovateľ musí prijať aj ďalšie riziko zníženia normatívu vo výške 5% (10%) ak neprijme na výchovu a vzdelávanie najmenej počas dvoch (štyroch) po sebe nasledujúcich školských rokov proporcionálny podiel detí alebo žiakov zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia podľa ich zastúpenia v obci sídla školy. Pritom táto podmienka bude ťažšie splniteľná, pretože veriace deti väčšinou nepochádzajú zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia, ale viera takéto prostredie mení.”
Peter Beňa uviedol: “Po rozporovom konaní bola úprava pri menovaní riaditeľa cirkevnej školy upravená tak, že po opakovanom odmietnutí vybratej osoby výberovom konaní bude môcť zriaďovateľ vymenovať podľa seba a to rýchlo do 30 dní po odmietnutí, inak výberové konanie vyhlási štát. Stále väčšinu hlasov vo výberovej komisii nemá zriaďovateľ (rozdiel troch hlasov ku piatim a viac – § 11, ods. 1 návrh zákona o štátnej správe v školstve) a často bude dochádzať ku konfliktným situáciám. Navrhujeme preto, aby pre cirkevné a neštátne školy bolo zriaďovateľovi v súlade s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky a ústavnými právami garantované právo vymenovať výberovú komisiu podľa jeho uváženia. Podobný postup si aj sám štát chráni napríklad pri výbere riaditeľa školského “po novom” regionálneho úradu, ktorý má riadiť riaditeľov škôl. Celú jeho výberovú komisiu menuje na základe vlastného uváženia funkcionár na ministerstve školstva.”
Barbora Gunčagová na záver dodala: “Odstránenie povinnosti na „škôlkovzdelávanie“ od troch rokov sa nám zatiaľ nepodarilo. Štát bude oveľa viac zasahovať do rodín s malými deťmi. Dosiahli sa iba čiastočné ústupky v definovaní toho, že obsah predprimárneho vzdelávania nebude obsahovať sexuálne témy a témy hodnotového nastavenia a bude možné opakované preskúšanie dieťaťa. Rodičia budú musieť dávať deti do škôlky od troch rokov, alebo ich vodiť na preskúšanie do škôlky, ktorá rozhodne, či sú pripravení dobre alebo do škôlky nastúpia. Škôlky však budú mať existencionálny záujem na svojom zachovaní a vzhľadom k radikálnemu úbytku detí sa budú snažiť toto právo rodičov skomplikovať a prebrať deti do inštitucionálnej starostlivosti, aby miesta v škôlke ostali zachované. Navrhli sme vypustiť z návrhu povinnosť tohto druhu dopadajúcej bez rozdielu na všetkých rodičov. Legitímny cieľ sa dá dosiahnuť menej invazívnym spôsobom rešpektujúcim subsidiaritu štátu pri výchove detí, ak štát bude cielene pomáhať tým rodičom, ktorí majú problém s prípravou detí do školy a ich stravovaním napríklad podmienkou vodenia detí do škôlky, ak žiadajú dávky v hmotnej núdzi.”
Peter Beňa uviedol: „Sme vďační, že sa nás ako rodičov v tejto súvislosti zastáva aj katolícka cirkev, ktorá chráni právo našich detí chodiť do cirkevnej školy a ktorá tiež zdôraznila, že je proti povinným škôlkam.”
Anton Chromík, predseda
Aliancia za rodinu, tel. 0908764366
