Bratislava: 25.11.2025: Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-713/23 | Wojewoda Mazowiecki posúva hranice súdneho aktivizmu ďalej. Nútiť Poľsko uznať homosexuálne manželstvá poľských občanov uzatvorené v Nemecku, je obídením zmyslu manželstva a absolútnym nerešpektovaním poľskej ústavy a národnej identity Poľska. A tiež všetkých krajín, ktoré vo svojich ústavách majú zakotvené to, čo považujú za manželstvo. Manželstvo uzatvárajú muž a žena na to, aby sa rodili a vychovávali deti. Preto dvaja muži nemôžu uzatvoriť manželstvo, príroda vylučuje, aby naplnili tento účel manželstva. Nie každé manželstvo môže mať deti, ale manželstvo zabezpečuje, že každé dieťa bude mať otca a mamu.
Peter Beňa uviedol: “Úlohou súdu nesmie byť ideologická kolonizácia štátov. Máme problém, ak nás súd núti uznávať ako manželstvo niečo, čo manželstvom nie je a nebude. Máme problém, ak súd tvrdí, že právo Európskej únie obsahuje uznanie manželstva osôb rovnakého pohlavia, hoci členské štáty tento úmysel pri jeho prijímaní nemali. Máme problém, ak súd obmedzuje suverénne právo štátov na výhradu verejného poriadku. Máme problém, ak nie štáty, ale Súdny dvor EÚ určuje čo je národná suverenita konkrétneho štátu. Máme problém, ak sa prekračujú hranice kompetencií EÚ, ktorej žiaden štát nezveril svoje právo určiť, čo je manželstvo, rodina a rodičovstvo.”
Anton Chromík dodal: “Súdny dvor EÚ potrebuje reformu a nastavenie hraníc súdnej moci. Ide o inštitúciu, ktorá má slúžiť ľuďom v členských krajinách a rešpektovať ich hodnoty. Jeho úlohou nemá byť nanucovanie svojej ideologickej definície manželstva. Ak v budúcnosti bude niektorá krajina EÚ uznávať mnohoženstvo či polyandriu, budeme ju tiež povinní uznávať v matrike?
Súdny dvor EÚ síce tvrdí, že nemieni zasahovať do významu pojmov manželstva členským štátom, ale presne to robí. Tvrdí, že rešpektuje národnú identitu, ale koná pravý opak. Už to, že výhrada zásahu do národnej identity a ústavných poriadkov zo strany členských štátov padla ako argument stačí, lebo to, čo je obsahom národnej identity a čo daná krajina vníma ako narušenie verejného poriadku závisí priamo od vnútorného života členskej krajiny.”
Stanislav Gunčaga doplnil: “Tvrdenie súdu, že povinnosť uznať za “manželstvo” to, čo manželstvom nie je a nemôže byť nezasahuje do práva štátu určovať, čo za manželstvo považuje podľa svojho právneho poriadku je nepravdivé. Samozrejme, že zasahuje. Ešte vážnejším dôsledkom rozhodnutia je obmedzovanie práva suverénnych štátov na využitie výhrady verejného poriadku. Téza, že výhrada verejného poriadku suverénnych štátov podlieha prieskumu európskych inštitúcií je veľmi vážnym zásahom do medzinárodnej suverenity členských štátov EÚ.”
Anton Chromík na záver uviedol: “Súdny dvor Európskej únie sa krok za krokom snaží, aby Európska únia prestala byť našim domovom. Potrebuje reformu. Ale to nestačí! Musíme začať budovať reálnu alternatívu spoločenstva európskych štátov založených na rovnakých hodnotách pre čas, keď sa aj v dôsledku podobných konfliktov Európska únia rozpadne.”
Anton Chromík, predseda
Aliancia za rodinu, tel. 0908764366
