Plne si uvedomujeme ťažkosti, s ktorými rodiny denne zápasia, ako nedostatok práce, peňazí či škôlok, no aj patológie ako neakceptovateľne vysoká rozvodovosť, alkoholizmus či násilie. Zároveň vidíme aj ohrozenia, ktoré rodinu napádajú v jej spoločenských základoch.
Na úrovni Európskeho parlamentu či iných inštitúcií ako aj v jednotlivých štátoch EÚ a sveta sú presadzované zákony, odporúčania a dokumenty, ktoré idú proti výnimočnosti manželstva, rodiny a právam detí, čo sa zdá byť v súčasnosti už trendom. Uvádzame zopár príkladov:
- nahradenie otca a mamy v dokumentoch pojmami rodič 1 a rodič 2 (napr. vo Francúzsku, USA, Veľkej Británii, Litve…),
- zakazovanie obrázku s mamou, otcom a deťmi, pretože je to diskriminačné (?!) – Francúzsko TU slovensky a TU v Le Figaro,
- miliónové demonštrácie vo Francúzsku po násilnom natlačení homo-manželstiev a adopcií,
- zjednodušovanie rozvodov, namiesto pomoci manželom,
- slabá alebo žiadna predmanželská príprava,
- rôznorodo vysvetľovaná a aplikovaná rodová rovnosť,
- znižovanie výnimočnosti manželstva registrovanými partnerstvami s rovnakými či podobnými právami ako má manželstvo (pre homosexuálne aj heterosexálne cítiacich),
- registrované partnerstvá ad absurdum – zaregistrovanie trojice v Brazílii
- po registrovaných partnerstvách vždy nasleduje požiadavka na manželstvo, t.j. devastácia pojmu a obsahu manželstva (už vo viacerých krajinách),
- žaloby, aby boli umožnené sobáše homosexuálov v kostoloch,
- ďalej vždy následujú adopcie detí homosexuálmi (realitou sú napr. vo Švédsku, Francúzsku, Veľkej Británii),
- popieranie biológie, deti majú zrazu aj troch rodičov v rodnom liste
- žaloby homosexuálov na štát, ak im zatiaľ nie sú umožnené adopcie (aktuálne už aj u susedov v Českej republike),
- zatváranie adopčných agentúr, ktoré odmietli umiestňovať deti k homosexuálnym párom,
- zákony trestajúce kritiku neheterosexuálneho správania, tzv. hate speech laws – napr. kazatelia Ake Green, Tony Miano, Rob Hughes a ďalší boli zatknutí za to, že na verejnosti hovorili, že homosexuálne konanie je hriešne,
- zatváranie firiem pre ich neochotu ísť proti svojmu presvedčeniu (cukrár TU a TU, hotel),
- predstavovanie pedofílie ako jednej zo sexuálnych orientácií, nie ako sexuálnej poruchy, veľmi podobným spôsobom bola kedysi vyškrtnutá homosexualita zo zoznamu chorôb (v Holandsku povolili organizáciu bojujúcu za pedofíliu, Americká psychiatrická asociácia vyškrtla pedofíliu z chorôb, po protestoch hovorí, že to bol omyl),
- zavádzanie sexuálnej výchovy od materskej školy tak, aby sa deti od malička mohli zbavovať „homofóbie“ a „stereotypných prístupov“ k sexuálnym vzťahom,
- peňažné aj väzenské tresty rodičom za neúčasť detí na sexuálnej výchove v škole,
- uväznenie otca za odmietanie výchovy 5-ročného syna o “normálnosti” homosexuálnych vzťahov a rodín
- správy Estrela, Lunaček či Zuber v Európskom parlamente, ktoré žiadali o.i. zrušenie výhrady svedomia, skorú sexuálnu výchovu či potraty a antikoncepciu zdarma a uznávania zväzkov homosexuálov ponad hranice štátov EU (tieto správy podporili aj niektorí slovenskí poslanci, viď – ESTRELA, LUNACEK,ZUBER),
To je zahraničie, na Slovensku to tak nie je. Alebo?
Nakoľko je Slovensko súčasťou Európy, v uplynulých rokoch sa aj na našej politickej úrovni začali objavovať podobné tendencie a aj konkrétne kroky, z ktorých vyberáme:
- pokusy o zavedenie registrovaných partnerstiev (posledný v septembri 2012),
- zriadenie Výboru pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (ďalej Výbor pre LGBTI) (október 2012)
- namiesto podpory pôrodnosti a opatrení, aby rodiny mohli prijímať deti, protizákonná registrácia potratových tabletiek (január 2013),
- pridanie špeciálneho motívu trestného činu proti ľuďom s inou sexuálnou orientáciou (máj 2013),
- zásadné odporúčanie Výboru pre LGBTI, aby sa štát riadil tzv. Jogjakartskými princípmi, o.i. obmedzujúcimi slobodu prejavu, rodičovské práva, náboženské slobody a suverenitu štátov (máj 2013),
- pokusy o zjednodušenie rozvodov (leto 2013),
- ideologická príprava Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv s dôrazom na “práva” LGBTI, pričom právo na život, výhradu svedomia, otázky seniorov či detí boli vynechané (leto 2013),
- napriek silnému odporu verejnosti a organizácií vládou SR prijatá Stratégia rodovej rovnosti, ktorá stavia na boji muža so ženou a nie ich spolupráci (november 2014)
- tlak na prijatie Istanbulského dohovoru, ktorý obsahuje nejednoznačnú a tak pre vnímanie manželstva a rodiny nebezpečnú rodovú terminológiu (december 2013),
- návrh Lanzarotského dohovoru, ktorý obsahuje povinné zavádzanie sexuálnej výchovy pre všetky deti, už na prvom stupni základnej školy, kde sa majú všetky deti učiť o sexuálnom zneužívaní, namiesto vzdelávania pediatrov a učiteľov ako identifikovať konkrétne zneužívané deti a pomôcť im (zima 2013).
Čo s tým? -> chceme viesť konštruktívny celospoločenský dialóg a chrániť rodinu, manželstvo a deti